KOSTOL
SV. MARGITY ANTIOCHIJSKEJ V KOPČANOCH
Jediný zachovaný
veľkomoravský kostol z 9. storočia |
Veľkomoravská
ríša, predchodkyňa ranostredovekého českého, poľského a uhorského kráľovstva významnou mierou ovplyvnila a nasmerovala už
počias 9. storočia historický vývoj strednej Európy. Jej
krystlizačným jadrom bolo územie dnešnej Moravy a juhozápadného
Slovenska. Jedným z centier Veľkomoravskej ríše bolo hradisko
Valy pri Mikulčiciach vybudované v nive rieky Moravy.
Od roku 1954 sa na hradisku Mikulčice-Valy uskutočňujú
archeologické výskumy, ktoré priniesly pozoruhodné poznatky
celoeurópskeho významu. Na tomto hradisku boli preskúmané, okrem
iného, pôdorysy dvanástich kostolov z ktorých sa zachovali
negatívy základov alebo torzá základových pásov. V najbližšom
zázemí hradiska sa nachádzajú pozostatky sídlisk a pohrebísk,
medzi ktorými má výnimočné postavenie územie obce Kopčany s kostolom
sv. Margity Antiochijskej. |
Obr. 1. Pohled na kostel sv.
Markéty Antiochejské
v Kopčanech od západu.1
|
O samotnom vývoji
najbližšieho územia okolo kostola sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch
v období od 9. do 14. storočia nemáme žiadne písomné informácie.
Existenciu Kopčian v stredoveku dokladajú archívne písomné
pramene až z roku 1392. Neskôr, v roku 1532, sa obec Kopčany spomína
ako majetok neďalekého hradu Holíč, ku ktorému patrili až do
roku 1918. Nezmazateľnú pečiať okoliu Holíča a Kopčian dal
manžel cisárovnej Márie-Terézie František Lotrinský, ktorý v roku
1743 kupuje za 900 000 zlatých zámok Holíč s priľahlým
panstvom. Jeho stavebné a hospodárske aktivity natrvalo
zmenili a ovplyvnili vzhľad a vývoj tohto územia. Zámok v Holíči
dal František Lotrinský veľkoryso prestavať v barokovom štýle,
založil svetoznámu holíčsku manufaktúru na výrobu majoliky, v Kopčanoch
založil žrebčín, kde cisárska armáda organizovala jazdecké
kurzy, neďaleko kostola sv. Margity Antiochijskej dal postaviť
unikátny rybník na chov kačiek s objektom horárně – tzv. Kačenárňou.
Prvý známy archeologický výskum kostola sv. Margity
v Kopčanoch vykonala Ľ. Kraskovská v roku 1964 s konštatovaním,
že ide o gotickú stavbu. Významným prínosom výskumu V. Drahošovej
v rokoch 1994-1996 bol objav pozostatkov predsiene kostola –
nartexu so zahĺbeným vymurovaným objektom. Stavebnohistorický výskum
kostola pod vedením E. Sabadošovej, ktorý sa uskutečnil v rokoch
1995-1998, ovplyvnený archeologickým nálezom hrobu z 11. storočia
v lodi kostola, datoval vznik stavby do obdobia 10., maximálne
1. štvrtiny 11. storočia. Do roku 1998 sa považoval kostol sv.
Margity prevažne za príklad ranogotickej stavby najneskôr z konca
12. storočia. Od roku 1998 pod vedením P. Baxu vykonáva Pamiatkový
úrad Slovenskej republiky výskum katastra Kopčany. Zameral sa na
rekonštrukciu historickej krajiny a jej osídlenia, osobitne
v období 9.-13. storočia. Cieľom výskumu bolo vyriešenie dilemy
stojacej pred odbornou verejnosťou – prečo a kto postavil kostol
sv. Margity v nive rieky Moravy, ktorej sídlisková štruktúra sa
postupne v 10.-13. storočí, predovšetkým vďaka zanášaniu
meandrujúcich ramien Moravy a zvyšovaniu jej vodnej hladiny
na jednej strane a v dôsledku zásadných politických zmien
v 10. storočí na druhej strane, zmenila do tej miery, že možno hovoriť
o jej vyludnení. Odpoveď bola o to ťažšia, že prakticky po
polstoročí výskumu veľkomoravského obdobia nebola nájdená na
území Veľkej Moravy ani jedna stojaca murovaná církevná či
svetská stavba z 9. až prvej polovice 10. storočia.
Na základe výsledkov archeologického výskumu interiéru
kostola sa v priebehu rokov 1998-2000 ukázalo, že k zániku
I. stavebnej fázy kostola došlo najneskôr v priebehu
11. storočia a že kostol sa nachádza v priestore sídliskovej aglomerácie
z 9.-zač. 10. storočia s väzbami na mikulčické hradisko Valy.
Mapovanie nálezisk navyše naznačovalo existenciu historickej
cesty z hradiska cez rieku Moravu na východ. Vlastný kostol, ako
potvdil výskum interiéru lode a cintorína južne od lode
a predsiene, postavili na mieste staršieho sídliska. V jeho interiéri
a najbližšom okolí sa pochovávalo až do 17.-18. storočia.
|
Obr. 2. Západní stěna
kostela sv. Markéty Antiochejské
v Kopčanech.2
|
Zásadný obrat v datovaní kostola spôsobil nález zaťial
3 veľkomoravských hrobov v roku 2004., ktoré datujú I. stavebnú
kostola do veľkomoravského obdobia, tj. do 9.-zač. 10. storočia.
Datovanie sa opiera o poznani vzťahu kostola a hrobov príkostoľného
cintorína s ich nálezmi.
Výskum interiéru kostola a prvé dve etapy výskumu
cintorína pri kostole potvrdili, že kostol postavili na mieste,
kde sa predtým nepochovávalo, tj. je vôči hrobom primárny.
V lodi kostola sa našli zbytky hrobu 74, ktorý vznikol po zániku
prvej stavebnej etapy a obsahoval šperky z 11. storočia. Pri južnej
stene kostola a jeho zbúranej predsiene boli pod hrobmi príkostolného
cintorína zo 16.-18. storočia lokalizované tri hroby, hrob 3/98,
96/04 a 106/04 najstaršieho horizontu pochovávania pri kostole,
ktoré svojím umiestnením rešpektujú kostol. Z hrobov pochádzajú
charakteristické veľkomoravské šperky – dva pozlátené
bronzové gombíky, zlatá náušnica s očkom a strieborná
bubienková náušnica datovateľná do 9.-zač. 10. storočia.
Archeologický nález spoľahlivo datuje výstavbu
kostola sv. Margity najneskôr do obdobia vlády Rastislava I.
(846-870) alebo Svätopluka I. (870-894). Tento objav nadobudne
osobitý význam ak ho dáme do súvislosti s neďalekým mikulčickým
hradiskom Valy. |
Obr. 3. Pohled na kostel sv. Markéty
Antiochejské
v Kopčanech od severovýchodu.3
|
Dominantným znakom riešenia kostola
je riadenie jednotlivých priestorov za sebou: predsieň (nartex)
– loď – presbytérium. Priame vzory pre kopčiansky kostol je
potrebné hľadať v karolínskom kultúrnom okruhu. Boli
sprostredkované vďaka dominantnému postaveniu salzburgského
arcibiskupstva pri kristianizácii územia severne od Dunaja po
synode v roku 796. Z takmer totožných pôdorysov môžeme uviesť
kostol sv. Kiliána v Höxteri (r. 780-800), sv. Justusa, Laurentia
a Bartolomea v Flums (okolo 800), kostol sv. Jakuba a Martina
v Rauris (9. stor.), sv. Laurentius vo Winthertur (9.-10. stor.), sv.
Peter a Pavol v Bodfelde (9. alebo 11. stor.), kostoly v Sudburgu
(9. stor.). Tento typ je pravdepodobne odvodený z veľkých
benediktínskych kláštorných kostolov s rovnakým dispozičným
členením, ktoré nachádzame napríklad v Lorch-Altenmünster
z rokov 760-764 alebo v Regensburgu-Niedermünster z poloviny
8. storočia. V kontexte veľkomoravskej sakrálnej architektúry je
dispozícia kostola sv. Margity atypická. Kostoly s nartexom sa
nachádzajú v Pohansku u Břeclavi, v Starom Meste-Špitálkach
a v Mikulčiciach – III. kostol. Tieto objekty majú polkruhové apsidy.
Štvoruholníkové presbytérium majú len malé jednoloďové
stavby v Modré a v Mikulčiciach (kostoly II., V., VIII.,
X., XII.), ktoré možno považovať za vlastnícke kostoly.4
Kostoly s nartexom patria k najvýznamnejším a najväčším sakrálnym
stavbám s predpokládanou centrálnou funkciou. Kopčiansky kostol
je teda atypický. Jeho výnimočnosť je s najväčšou
pravdepodobnosťou daná existenciou objektu 2 a to nezávisle od
jeho interpretácie. V súčasnosti sa uvažuje o tom, či ide
o hrobku, krstiteľnicu alebo či mal objekt inú funkciu, čo bude mať
vplyv na určenie funkcie kostola. |
Obr. 4. Detail
zaklenutí jednoho z
původních oken na severní stěně kostela.5
|
Kostol sv. Margity
Antiochijskej je zatiaľ jediným, v hmote takmer kompletne zachovaným,
dokázateľne veľkomoravským kostolom. Vďaka stupňu svojho
zachovania je unikátnym dokladom a dôkazom kresťanských kultúrnych
tradícií, formujúcich stredoeurópsky región. Z hľadiska
historického kontextu ho možno označiť za XIII. kostol Mikulčicko-Kopčianskej
sídliskovej aglomerácie. Poskytuje významnú databázu pozorovaní
pre interpretáciu a rekonštrukciu veľkomoravských sakrálnych
stavieb. V kontexte dlhodobého systematického výskumu
ranostredovekej sakrálnej architektúry možno jeho datovanie považovať
za radikálny zlom porovnateľný prinajmenšom s nálezom
pozostatkov prvého datovateľného murovaného veľkomoravského
kostola. Stavba obsahuje veľké množstvo pôvodnych prvkov
a architektonicko-stavebných detailov. Na ich základe bude možné
spoľahlivejšie a precíznejšie identifikovať a interpretovať
ranostredoveké sakrálne objekty. Po skončení výskumných prác
a obnovy bude jedným z ústrednych objektov pripravovaného
archeologického parku Mikulčice-Kopčany.
Zdroj: Informační
panel u kostela sv. Markéty Antiochejské v Kopčanech (2006).
Poznámky: |
1 –
|
Kostel sv. Markéty stojí na vyvýšeném místě chráněném před vzedmutou
hladinou řeky Moravy. K celkovému situování kostela vůči aglomeraci Valů
u Mikulčic –
viz podrobná
mapka.
|
2 –
|
Západní stěna
kostela nově upravená do předpokládané původní podoby –
srovnej archivní
snímek v rubrice lokality.
|
3 –
|
Z tohoto
pohledu velmi dobře vynikne hmotové členění kostela s pravoúhlým
presbytářem (zaklenutým valenou klenbou).
|
4 –
|
Nesmíme zapomenout ani na kostel
sv. Hypolita s pravoúhlým presbytářem a nartexem na velkomoravském
hradišti sv. Hypolita ve Znojmě (B. Klíma
2001, s. 11-12, obr. 3 a 4).
|
5 –
|
Na severní stěně
lodi kostela (obr. 3) zůstala
zachována dvě původní okna. Obr. 4 ukazuje způsob zaklenutí
jednoho z nich.
|
|
Petr Šimík (2006).
Srovnání:
Mapky: „Dolní Pomoraví“.
Lokality: „Kopčany – kostel
sv. Markéty Antiochejské“.
Aktuality: „Kostel sv. Markéty
Antiochejské v Kopčanech“.
Archeologie: „Archeoskanzen
v Modré u
Velehradu“.
Literatura:
• Josef Cibulka: Velkomoravský kostel v Modré u Velehradu a začátky
křesťanství na Moravě. NČAV, Praha 1958.
•
Bohuslav Klíma: Objev prvního velkomoravského kostela na hradišti
sv. Hypolita ve Znojmě. Sborník prací Pedagogické fakulty Masarykovy univerzity
v Brně – svazek 153, řada společenských věd č. 18. MU, Brno
2001, s. 3-24.
•
Peter Baxa-Renata Glaser-Opitzová-Jana Katkinová-Viktor Perus: Veľkomoravský
kostol v Kopčanoch. In: Pamiatky a múzeá č. 4, 2004, s. 65.
• Luděk Galuška: Slované – doteky předků. O životě na
Moravě 6.-10. století. MZM, obec Modrá a KK F. Bartoše,
Brno 2004.
|
aktuality
• zajímavosti
• kontakt
• naše cíle
• ohlasy
• sponzoři
• archiv
mýty a pověsti
• legendy
• kroniky
• dokumenty
• jiné texty
lokality
• archeologie
• hroby
• antropologie
• historie
• otázky
jazyk
• písmo
• písemnictví
• víra
• symbolika
• artefakty
• vlivy
mapky
• plánky
• tabulky
• rodokmeny
• osobnosti
úvahy
• komentáře
• odkazy
• časová osa
• rejstřík
• obsah
|