MORAVIA MAGNA
MORAVIA MAGNA, společnost pro kulturu, historii a umění

ARCHEOLOGIE

 

KOSTOL SV. MARGITY ANTIOCHIJSKEJ V KOPČANOCH

Jediný zachovaný veľkomoravský kostol z 9. storočia

   Veľkomoravská ríša, predchodkyňa ranostredovekého českého, poľského a uhorského kráľovstva významnou mierou ovplyvnila a nasmerovala už počias 9. storočia historický vývoj strednej Európy. Jej krystlizačným jadrom bolo územie dnešnej Moravy a juhozápadného Slovenska. Jedným z centier Veľkomoravskej ríše bolo hradisko Valy pri Mikulčiciach vybudované v nive rieky Moravy.
   Od roku 1954 sa na hradisku Mikulčice-Valy uskutočňujú archeologické výskumy, ktoré priniesly pozoruhodné poznatky celoeurópskeho významu. Na tomto hradisku boli preskúmané, okrem iného, pôdorysy dvanástich kostolov z ktorých sa zachovali negatívy základov alebo torzá základových pásov. V najbližšom zázemí hradiska sa nachádzajú pozostatky sídlisk a pohrebísk, medzi ktorými má výnimočné postavenie územie obce Kopčany s kostolom sv. Margity Antiochijskej.
Obr. 1. Pohled na kostel sv. Markéty Antiochejské v Kopčanech od západu.1

   O samotnom vývoji najbližšieho územia okolo kostola sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch v období od 9. do 14. storočia nemáme žiadne písomné informácie. Existenciu Kopčian v stredoveku dokladajú archívne písomné pramene až z roku 1392. Neskôr, v roku 1532, sa obec Kopčany spomína ako majetok neďalekého hradu Holíč, ku ktorému patrili až do roku 1918. Nezmazateľnú pečiať okoliu Holíča a Kopčian dal manžel cisárovnej Márie-Terézie František Lotrinský, ktorý v roku 1743 kupuje za 900 000 zlatých zámok Holíč s priľahlým panstvom. Jeho stavebné a hospodárske aktivity natrvalo zmenili a ovplyvnili vzhľad a vývoj tohto územia. Zámok v Holíči dal František Lotrinský veľkoryso prestavať v barokovom štýle, založil svetoznámu holíčsku manufaktúru na výrobu majoliky, v Kopčanoch založil žrebčín, kde cisárska armáda organizovala jazdecké kurzy, neďaleko kostola sv. Margity Antiochijskej dal postaviť unikátny rybník na chov kačiek s objektom horárně – tzv. Kačenárňou.
   Prvý známy archeologický výskum kostola sv. Margity v Kopčanoch vykonala Ľ. Kraskovská v roku 1964 s konštatovaním, že ide o gotickú stavbu. Významným prínosom výskumu V. Drahošovej v rokoch 1994-1996 bol objav pozostatkov predsiene kostola – nartexu so zahĺbeným vymurovaným objektom. Stavebnohistorický výskum kostola pod vedením E. Sabadošovej, ktorý sa uskutečnil v rokoch 1995-1998, ovplyvnený archeologickým nálezom hrobu z 11. storočia v lodi kostola, datoval vznik stavby do obdobia 10., maximálne 1. štvrtiny 11. storočia. Do roku 1998 sa považoval kostol sv. Margity prevažne za príklad ranogotickej stavby najneskôr z konca 12. storočia. Od roku 1998 pod vedením P. Baxu vykonáva Pamiatkový úrad Slovenskej republiky výskum katastra Kopčany. Zameral sa na rekonštrukciu historickej krajiny a jej osídlenia, osobitne v období 9.-13. storočia. Cieľom výskumu bolo vyriešenie dilemy stojacej pred odbornou verejnosťou – prečo a kto postavil kostol sv. Margity v nive rieky Moravy, ktorej sídlisková štruktúra sa postupne v 10.-13. storočí, predovšetkým vďaka zanášaniu meandrujúcich ramien Moravy a zvyšovaniu jej vodnej hladiny na jednej strane a v dôsledku zásadných politických zmien v 10. storočí na druhej strane, zmenila do tej miery, že možno hovoriť o jej vyludnení. Odpoveď bola o to ťažšia, že prakticky po polstoročí výskumu veľkomoravského obdobia nebola nájdená na území Veľkej Moravy ani jedna stojaca murovaná církevná či svetská stavba z 9. až prvej polovice 10. storočia.
   Na základe výsledkov archeologického výskumu interiéru kostola sa v priebehu rokov 1998-2000 ukázalo, že k zániku I. stavebnej fázy kostola došlo najneskôr v priebehu 11. storočia a že kostol sa nachádza v priestore sídliskovej aglomerácie z 9.-zač. 10. storočia s väzbami na mikulčické hradisko Valy. Mapovanie nálezisk navyše naznačovalo existenciu historickej cesty z hradiska cez rieku Moravu na východ. Vlastný kostol, ako potvdil výskum interiéru lode a cintorína južne od lode a predsiene, postavili na mieste staršieho sídliska. V jeho interiéri a najbližšom okolí sa pochovávalo až do 17.-18. storočia.

Obr. 2. Západní stěna kostela sv. Markéty Antiochejské v Kopčanech.2
   Zásadný obrat v datovaní kostola spôsobil nález zaťial 3 veľkomoravských hrobov v roku 2004., ktoré datujú I. stavebnú kostola do veľkomoravského obdobia, tj. do 9.-zač. 10. storočia. Datovanie sa opiera o poznani vzťahu kostola a hrobov príkostoľného cintorína s ich nálezmi.
   Výskum interiéru kostola a prvé dve etapy výskumu cintorína pri kostole potvrdili, že kostol postavili na mieste, kde sa predtým nepochovávalo, tj. je vôči hrobom primárny. V lodi kostola sa našli zbytky hrobu 74, ktorý vznikol po zániku prvej stavebnej etapy a obsahoval šperky z 11. storočia. Pri južnej stene kostola a jeho zbúranej predsiene boli pod hrobmi príkostolného cintorína zo 16.-18. storočia lokalizované tri hroby, hrob 3/98, 96/04 a 106/04 najstaršieho horizontu pochovávania pri kostole, ktoré svojím umiestnením rešpektujú kostol. Z hrobov pochádzajú charakteristické veľkomoravské šperky – dva pozlátené bronzové gombíky, zlatá náušnica s očkom a strieborná bubienková náušnica datovateľná do 9.-zač. 10. storočia.
   Archeologický nález spoľahlivo datuje výstavbu kostola sv. Margity najneskôr do obdobia vlády Rastislava I. (846-870) alebo Svätopluka I. (870-894). Tento objav nadobudne osobitý význam ak ho dáme do súvislosti s neďalekým mikulčickým hradiskom Valy.
Obr. 3. Pohled na kostel sv. Markéty Antiochejské v Kopčanech od severovýchodu.3
     Dominantným znakom riešenia kostola je riadenie jednotlivých priestorov za sebou: predsieň (nartex) – loď – presbytérium. Priame vzory pre kopčiansky kostol je potrebné hľadať v karolínskom kultúrnom okruhu. Boli sprostredkované vďaka dominantnému postaveniu salzburgského arcibiskupstva pri kristianizácii územia severne od Dunaja po synode v roku 796. Z takmer totožných pôdorysov môžeme uviesť kostol sv. Kiliána v Höxteri (r. 780-800), sv. Justusa, Laurentia a Bartolomea v Flums (okolo 800), kostol sv. Jakuba a Martina v Rauris (9. stor.), sv. Laurentius vo Winthertur (9.-10. stor.), sv. Peter a Pavol v Bodfelde (9. alebo 11. stor.), kostoly v Sudburgu (9. stor.). Tento typ je pravdepodobne odvodený z veľkých benediktínskych kláštorných kostolov s rovnakým dispozičným členením, ktoré nachádzame napríklad v Lorch-Altenmünster z rokov 760-764 alebo v Regensburgu-Niedermünster z poloviny 8. storočia. V kontexte veľkomoravskej sakrálnej architektúry je dispozícia kostola sv. Margity atypická. Kostoly s nartexom sa nachádzajú v Pohansku u Břeclavi, v Starom Meste-Špitálkach a v Mikulčiciach – III. kostol. Tieto objekty majú polkruhové apsidy. Štvoruholníkové presbytérium majú len malé jednoloďové stavby v Modré a v Mikulčiciach (kostoly II., V., VIII., X., XII.), ktoré možno považovať za vlastnícke kostoly.4 Kostoly s nartexom patria k najvýznamnejším a najväčším sakrálnym stavbám s predpokládanou centrálnou funkciou. Kopčiansky kostol je teda atypický. Jeho výnimočnosť je s najväčšou pravdepodobnosťou daná existenciou objektu 2 a to nezávisle od jeho interpretácie. V súčasnosti sa uvažuje o tom, či ide o hrobku, krstiteľnicu alebo či mal objekt inú funkciu, čo bude mať vplyv na určenie funkcie kostola.
Obr. 4. Detail zaklenutí jednoho z původních oken na severní stěně kostela.5
   Kostol sv. Margity Antiochijskej je zatiaľ jediným, v hmote takmer kompletne zachovaným, dokázateľne veľkomoravským kostolom. Vďaka stupňu svojho zachovania je unikátnym dokladom a dôkazom kresťanských kultúrnych tradícií, formujúcich stredoeurópsky región. Z hľadiska historického kontextu ho možno označiť za XIII. kostol Mikulčicko-Kopčianskej sídliskovej aglomerácie. Poskytuje významnú databázu pozorovaní pre interpretáciu a rekonštrukciu veľkomoravských sakrálnych stavieb. V kontexte dlhodobého systematického výskumu ranostredovekej sakrálnej architektúry možno jeho datovanie považovať za radikálny zlom porovnateľný prinajmenšom s nálezom pozostatkov prvého datovateľného murovaného veľkomoravského kostola. Stavba obsahuje veľké množstvo pôvodnych prvkov a architektonicko-stavebných detailov. Na ich základe bude možné spoľahlivejšie a precíznejšie identifikovať a interpretovať ranostredoveké sakrálne objekty. Po skončení výskumných prác a obnovy bude jedným z ústrednych objektov pripravovaného archeologického parku Mikulčice-Kopčany.

Zdroj: Informační panel u kostela sv. Markéty Antiochejské v Kopčanech (2006).


Poznámky:

1 Kostel sv. Markéty stojí na vyvýšeném místě chráněném před vzedmutou hladinou řeky Moravy. K celkovému situování kostela vůči aglomeraci Valů u Mikulčic – viz podrobná mapka.
2 Západní stěna kostela nově upravená do předpokládané původní podoby – srovnej archivní snímek v rubrice lokality.
3 Z tohoto pohledu velmi dobře vynikne hmotové členění kostela s pravoúhlým presbytářem (zaklenutým valenou klenbou).
4 Nesmíme zapomenout ani na kostel sv. Hypolita s pravoúhlým presbytářem a nartexem na velkomoravském hradišti sv. Hypolita ve Znojmě (B. Klíma 2001, s. 11-12, obr. 3 a 4).
5 Na severní stěně lodi kostela (obr. 3) zůstala zachována dvě původní okna. Obr. 4 ukazuje způsob zaklenutí jednoho z nich.

Petr Šimík (2006).

Srovnání:
Mapky: „Dolní Pomoraví“.
Lokality: „Kopčany – kostel sv. Markéty Antiochejské“.
Aktuality: „Kostel sv. Markéty Antiochejské v Kopčanech“.
Archeologie: „Archeoskanzen v Modré u Velehradu“.

Literatura:
• Josef Cibulka: Velkomoravský kostel v Modré u Velehradu a začátky křesťanství na Moravě. NČAV, Praha 1958.
• Bohuslav Klíma: Objev prvního velkomoravského kostela na hradišti sv. Hypolita ve Znojmě. Sborník prací Pedagogické fakulty Masarykovy univerzity v Brně – svazek 153, řada společenských věd č. 18. MU, Brno 2001, s. 3-24.
• Peter Baxa-Renata Glaser-Opitzová-Jana Katkinová-Viktor Perus: Veľkomoravský kostol v Kopčanoch. In: Pamiatky a múzeá č. 4, 2004, s. 65.

• Luděk Galuška: Slované – doteky předků. O životě na Moravě 6.-10. století. MZM, obec Modrá a KK F. Bartoše, Brno 2004.

   MORAVIA MAGNA


aktualityzajímavostikontaktnaše cíleohlasysponzořiarchiv
mýty a pověstilegendykronikydokumentyjiné texty
lokalityarcheologiehrobyantropologiehistorieotázky
jazykpísmopísemnictví vírasymbolika artefaktyvlivy
mapkyplánkytabulkyrodokmenyosobnosti
úvahykomentářeodkazyčasová osarejstříkobsah