Jediný zachovaný veľkomoravský kostol z 9. storočia

   O samotnom vývoji najbližšieho územia okolo kostola sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch v období od 9. do 14. storočia nemáme žiadne písomné informácie. Existenciu Kopčian v stredoveku dokladajú archívne písomné pramene až z roku 1392. Neskôr, v roku 1532, sa obec Kopčany spomína ako majetok neďalekého hradu Holíč, ku ktorému patrili až do roku 1918. Nezmazateľnú pečiať okoliu Holíča a Kopčian dal manžel cisárovnej Márie-Terézie František Lotrinský, ktorý v roku 1743 kupuje za 900 000 zlatých zámok Holíč s priľahlým panstvom. Jeho stavebné a hospodárske aktivity natrvalo zmenili a ovplyvnili vzhľad a vývoj tohto územia. Zámok v Holíči dal František Lotrinský veľkoryso prestavať v barokovom štýle, založil svetoznámu holíčsku manufaktúru na výrobu majoliky, v Kopčanoch založil žrebčín, kde cisárska armáda organizovala jazdecké kurzy, neďaleko kostola sv. Margity Antiochijskej dal postaviť unikátny rybník na chov kačiek s objektom horárně – tzv. Kačenárňou.
   Prvý známy archeologický výskum kostola sv. Margity v Kopčanoch vykonala Ľ. Kraskovská v roku 1964 s konštatovaním, že ide o gotickú stavbu. Významným prínosom výskumu V. Drahošovej v rokoch 1994-1996 bol objav pozostatkov predsiene kostola – nartexu so zahĺbeným vymurovaným objektom. Stavebnohistorický výskum kostola pod vedením E. Sabadošovej, ktorý sa uskutečnil v rokoch 1995-1998, ovplyvnený archeologickým nálezom hrobu z 11. storočia v lodi kostola, datoval vznik stavby do obdobia 10., maximálne 1. štvrtiny 11. storočia. Do roku 1998 sa považoval kostol sv. Margity prevažne za príklad ranogotickej stavby najneskôr z konca 12. storočia. Od roku 1998 pod vedením P. Baxu vykonáva Pamiatkový úrad Slovenskej republiky výskum katastra Kopčany. Zameral sa na rekonštrukciu historickej krajiny a jej osídlenia, osobitne v období 9.-13. storočia. Cieľom výskumu bolo vyriešenie dilemy stojacej pred odbornou verejnosťou – prečo a kto postavil kostol sv. Margity v nive rieky Moravy, ktorej sídlisková štruktúra sa postupne v 10.-13. storočí, predovšetkým vďaka zanášaniu meandrujúcich ramien Moravy a zvyšovaniu jej vodnej hladiny na jednej strane a v dôsledku zásadných politických zmien v 10. storočí na druhej strane, zmenila do tej miery, že možno hovoriť o jej vyludnení. Odpoveď bola o to ťažšia, že prakticky po polstoročí výskumu veľkomoravského obdobia nebola nájdená na území Veľkej Moravy ani jedna stojaca murovaná církevná či svetská stavba z 9. až prvej polovice 10. storočia.
   Na základe výsledkov archeologického výskumu interiéru kostola sa v priebehu rokov 1998-2000 ukázalo, že k zániku I. stavebnej fázy kostola došlo najneskôr v priebehu 11. storočia a že kostol sa nachádza v priestore sídliskovej aglomerácie z 9.-zač. 10. storočia s väzbami na mikulčické hradisko Valy. Mapovanie nálezisk navyše naznačovalo existenciu historickej cesty z hradiska cez rieku Moravu na východ. Vlastný kostol, ako potvdil výskum interiéru lode a cintorína južne od lode a predsiene, postavili na mieste staršieho sídliska. V jeho interiéri a najbližšom okolí sa pochovávalo až do 17.-18. storočia.

Zdroj: Informační panel u kostela sv. Markéty Antiochejské v Kopčanech (2006).

Poznámky:

Petr Šimík (2006).

Srovnání:
Mapky: „Dolní Pomoraví“.
Lokality: „Kopčany – kostel sv. Markéty Antiochejské“.
Aktuality: „Kostel sv. Markéty Antiochejské v Kopčanech“.
Archeologie: „Archeoskanzen v Modré u Velehradu“.

Literatura:
• Josef Cibulka: Velkomoravský kostel v Modré u Velehradu a začátky křesťanství na Moravě. NČAV, Praha 1958.
• Bohuslav Klíma: Objev prvního velkomoravského kostela na hradišti sv. Hypolita ve Znojmě. Sborník prací Pedagogické fakulty Masarykovy univerzity v Brně – svazek 153, řada společenských věd č. 18. MU, Brno 2001, s. 3-24.
• Peter Baxa-Renata Glaser-Opitzová-Jana Katkinová-Viktor Perus: Veľkomoravský kostol v Kopčanoch. In: Pamiatky a múzeá č. 4, 2004, s. 65.
• Luděk Galuška: Slované – doteky předků. O životě na Moravě 6.-10. století. MZM, obec Modrá a KK F. Bartoše, Brno 2004.